Sexuálne zdravie je oblasťou fyzického a emocionálneho zdravia, ktorá súvisí s celkovou pohodou človeka, ale aj kľúčom k niektorým zničujúcim dôsledkom nezodpovedného sexuálneho správania. Ukázalo sa, že táto oblasť ľudskej skúsenosti formuje mnohé aspekty správania dospievajúcich a dospelých, ktoré sú normálne aj abnormálne. Je preto kľúčom k zdraviu jednotlivcov a párov, ako aj rodín, a je základom rozvoja všetkých krajín a komunít.
Svetová zdravotnícka organizácia, WHO, pracuje v oblasti sexuálneho zdravia prinajmenšom od roku 1974, čo je rok po vydaní správy s názvom „Výchova a liečba ľudskej sexuality“ (WHO, 1975). Neskoršie diskusie obsiahli termíny a programy zapojené do konceptualizácie a optimalizácie sexuálneho zdravia.
Ďalšie diskusie sa sústredili na pojmy a definície integrity tela, bezpečného sexu, erotických konceptov a reality, sexuálnej orientácie a pohlavia, ako aj reprodukčného zdravia. Celkovo existuje silný konsenzus, že sexuálne zdravie si vyžaduje rešpektujúci a súhlasný pohľad na sexualitu a bezpečný sex, pričom partneri sa môžu slobodne zapojiť alebo zostať mimo bez strachu alebo diskriminácie.
Bolo stanovené, že sexuálne zdravie zahŕňa prístup k spoľahlivým a aktuálnym informáciám o sexe a sexualite, ako aj o rizikách nebezpečného sexu; mať zdravotnú starostlivosť pre záležitosti súvisiace so sexom a byť v podpornom prostredí. Riziká nebezpečného sexu zahŕňajú sexuálne prenosné infekcie ako sú infekcie vírusom ľudskej imunodeficiencie, napríklad HIV, syfilis a kvapavka, ako aj infekcie reprodukčného traktu.
Dôsledky týchto udalostí nie sú obmedzené na okamžitú infekciu, ale môžu spôsobiť neplodnosť prostredníctvom zablokovania vajíčkovodov, rakoviny reprodukčného traktu a bolesti. Ďalším častým pokračovaním aktu pohlavného styku je neúmyselné tehotenstvo.
Kultúry po celom svete, ale často v islamských krajinách, praktizovali formy mrzačenia ženských pohlavných orgánov, ktoré viedli k bolestivému pohlavnému styku, endometrióze, neplodnosti a perineálnej traume s ďalším poranením opierok maternice. Sexuálne zneužívanie a sexuálna dysfunkcia sú ďalšie oblasti záujmu.
Sexuálne a reprodukčné zdravie a práva sú v súčasnosti všeobecne uznávané ako ľudské práva na medzinárodnej úrovni. Táto zmena však prišla ako súčasť väčších spoločenských a politických zmien. Po vydaní dokumentu z roku 1975 výskumníci vysledovali štyri odlišné etapy akceptovania sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv ako ľudských práv samotných.
Fáza reprodukčného zdravia
Spočiatku boli obavy o sexuálne zdravie úzko spojené s cieľmi kontroly populácie, po prvej Populačnej konferenciiv roku 1954 v Ríme a druhej v Belehrade v roku 1965. Obe boli zamerané na rast populácie a prítomní odborníci boli väčšinou demografickí alebo populační špecialisti.
Impulz pre programy na kontrolu populácie bol väčšinou neopodstatnený a vychádzal z presvedčenia, že:
- rast populácie je hlavnou príčinou chudoby,
- rast populácie bráni rozvoju,
- s vyšším počtom obyvateľov v danej oblasti sú dostupné zdroje pre každého jednotlivca obmedzené.
Tento pocit podporovali hučiace titulky o zrýchľujúcej sa svetovej populácii, ktorá bola nevyhnutne spojená s masovým hladovaním, čo vytváralo bezpečnostnú hrozbu pre príslušné krajiny.
Výsledkom bolo použitie finančného a sociálneho tlaku, ako aj priamej sily, aby sa znížilo tempo rastu populácie a tiež rýchlosť počatia. Toto bolo výslovne uvedené na Medzinárodnej konferencii o ľudských právach v roku 1968 v Teheráne, ktorá po prvýkrát spojila ľudské práva s kontrolou populácie.
Irónia situácie, v ktorej mal byť predpokladaný pokrok v ľudských právach naštartovaný donucovacími a diskriminačnými praktikami, je výnimočná. To viedlo k Svetovej konferencii o populácii v Bukurešti, ktorá sa konala v roku 1974 a na ktorej bol prijatý akčný plán svetovej populácie.
To prinieslo späť rešpekt a slobodu k ľudským právam na pozadí kontroly populácie tým, že sa trvalo na vzdelávaní a zodpovednosti jednotlivcov zapojených do počatia a narodenia potomstva. Dôležité je, že to jednotlivcom a nielen párom prinieslo slobodu používať antikoncepciu. Taktiež povýšil postavenie žien v rodine na právoplatnú rovnoprávnosť.
Medzinárodná konferencia o populácii a rozvoji, Káhira 1994
Na svetovej konferencii o ľudských právach vo Viedni 1993 sa zdôraznila potreba zaručiť ženám plné práva, ako aj zrušiť všetky druhy diskriminácie žien. To viedlo k odhaleniu novej paradigmy: „Reprodukčné práva sú ľudské práva“.
To viedlo k názoru, že populačné problémy boli rozšírené nad rámec kontroly plodnosti na voľný pôžitok z nenúteného bezpečného sexu a tehotenstva.
Budúcnosť nepochybne čaká na ďalší rozvoj tohto konceptu, napriek prenasledovaniu všetkých odporcov ako náboženských fundamentalistov a utláčateľov. Zdá sa, že je potrebné uznať všetkých občanov planéty Zem ako rovnocenných a rešpektovať ich názory, bez ohľadu na to, či sa zhodujú so súčasnými populárnymi perspektívami. Možno úprimnejšia snaha porozumieť si navzájom a viesť dialóg namiesto toho, aby sme sa navzájom urážali alebo odmietali protichodné názory, by prinieslo konečný výsledok, ktorý by mohol lepšie slúžiť svetu.
Pre viac podobných článkov z oblasti sexuálneho zdravia nás nezabudnite sledovať aj naďalej na našom webe alebo instagramovom profile.
Source: https://www.news-medical.net/health/History-of-Sexual-Health.aspx
