Dramatické stretnutie s bývalým priateľom, hľadanie miesta na prespanie a mnoho iného zažila naša hlavná hrdinka v poslednom diele Storytime: Stále ma miluje!. Čo to bude tentokrát? Môžeme sa tešiť na konečne niečo pikantné?
Bola to moja prvá noc spania v Markovej izbe. Okrem postele mal v izbe aj malý gauč, na ktorom sa rozhodol spať on. Cítila som sa previnilo. Ležala som na posteli a nedokázala som zaspať, keď v tom Mark povedal: „Pamätáš si, keď nás takmer prichytili pri sexe u vás v obývačke?“ „Môj Bože, prosím, nepripomínaj mi ten trápny okamih. Myslela som si, že spíš,“ dodala som potichu. „Nie som unavený,“ otočil sa tvárou ku mne. „Ani ja.“ Pokračovali sme v rozhovore o našich spoločných zážitkoch z minulosti. „Skutočne to bol skvelý čas strávený s tebou,“ povedal Mark. Videla som v jeho tvári šťastie, úprimné šťastie a radosť. „Áno, až kým si neodišiel na univerzitu bez jediného slova,“naše výrazy sa rázom zmenili. Už to viac nebolo šťastie a radosť. V izbe zrazu nastalo hrobové ticho. „Nebolo to tak.“Prerušila som ho: „Tak ako to teda bolo?“ sadla som si na posteľ. „Je to komplikované,“ s povzdychom sa posadil aj on. „Hlúposť,“ povedala som znechutene, „proste si priznaj, že si odišiel, lebo som nechcela pokračovať v našom vzťahu verejne,“ mierne som zvýšila hlas. „Nemá to s tým nič spoločné. Áno, bol som tvojím rozhodnutím zranený, ale nebol to dôvod môjho odchodu,“ povedal Mark rozochveným hlasom. „Nedala som ti to, po čom si tak veľmi túžil, Mark, je mi to ľúto,“ po týchto slovách sa postavil a smeroval ku mne. Kľakol si k posteli a povedal: „Teraz si však tu,“ jemne pohladil moje ľavé líce, „teraz do toho môžeme dať obaja maximum,“ dodal potichu. Skoro som nerozumela, čo hovorí. „Mala by si si odpočinúť a trochu si pospať,“ jeho tón hlasu sa zmenil. Postavil sa a začal sa obliekať. Mal oblečené tepláky a mikinu. Začal si obúvať topánky. „Čo ty? Kam ideš takto neskoro večer?“ postavila som sa a snažila som sa k nemu pristúpiť bližšie. Namiesto odpovede len schmatol kľúče a odišiel bez jediného slova.
„Kde si ku_va bol?“ to bolo to prvé, čo som počul, keď som otvoril dvere. „Prosím ťa, teraz nie,“ povedal som otráveným tónom. „Áno, teraz. Odišiel si o štvrtej ráno a vrátil si sa naspäť o tri hodiny neskôr?“ „Povedal som ti, aby si šla spať,“ povedal som jemným tónom. Takto sa dokážem rozprávať len s ňou. „Bála som sa o teba.“ „Nemusíš sa o mňa strachovať. Asi by sme sa nemali miešať do života toho druhého. Ja dám pokoj tebe a ty dáš pokoj mne.“ „Určite nie!“ povedala nahnevaným hlasom. Je taká príťažlivá, keď sa hnevá. „Takto to nemôže byť. Už si zabudol, že ťa poznám lepšie, než ktokoľvek iný?“ „Čo odo mňa vlastne chceš?“ „Odpovede, Mark. Chcem vedie,ť prečo si pred piatimi rokmi odišiel. Ak som tým dôvodom nebola ja, tak čo potom?“ „Stále na to myslíš? Už som ti povedal, aby si to pustila z hlavy,“ cítil som, ako sa stávam naštvaný, avšak stále som sa ovládal. „Len priznaj, že to bola moja chyba a nesprávaj sa ako hlupák,“ kričala. „Pre Boha! Prosím ťa, zavri si ústa aspoň raz v živote,“ vykríkol som. „Nie. Nie kým mi nepovieš čo chcem vedieť,“ kričala na mňa rovnakým spôsobom ako ja na ňu. Neovládol som sa. „V tom prípade ťa jednoducho umlčím,“ bez váhania som ju pritiahol bližšie k sebe. Naše pery sa dotkli. Netrvalo dlho a cítil som ako sa tomuto bozku podmanila. Tak veľmi mi chýbali jej pery. Začala zo mňa zvliekať tričko. Vydvihol som ju do vzduchu, jej nohy obopínali môj pás a jej ruky môj krk. „Počkať,“ odtiahol som sa, „a čo tvoj brat?“ „Nie je doma, šiel do posilňovne,“ vzdychala. Toto pre mňa bola jasná zelená. Odniesol som ju do izby a zamkol dvere.
Buchnutie dverí ma zobudilo. „Ku_va,“ počula som vedľa seba. Šúchala som si oči. Bola som ešte rozospatá. „Luca je už asi späť, musíme sa tváriť, že spíme,“ povedal Mark v zhone, keď sa snažil obliecť. Zabralo mi chvíľu, kým som si spomenula, čo sa medzi mnou a Markom udialo. „Keď nás takto uvidí, sme mŕtvi,“ povedala som, zatiaľ čo ma ovládla panika. Keď sme sa obliekli, snažili sme sa vyzerať čo najnormálnejšie. „Tu máš, predstieraj, že čítaš knihu,“áno, knihu, ktorú som mu hodila priamo do tváre. „Prepáč, nechcela som,“ zakryla som si ústa rukou, ale Luca otvoril dvere. „Čo to vy dvaja robíte?“ opýtal sa, ale očami stále skenoval izbu. „Iba sa rozprávame,“ spanikárila som. „Prečo mu potom krváca nos?“ pozrel sa na mňa nechápavo. Môj pohľad sa zmenil, keď som videla ako Markovi tečie krv z nosa. „Toto sa mi deje stále,“ odpovedal Mark. Luca naposledy preletel po izbe pohľadom až napokon odišiel z izby a zatvoril za sebou dvere. Keď som počula, že vošiel do svojej izby, ponáhľala som sa k Markovi. „Naozaj som to neurobila zámerne,“ stála som vo dverách v kúpeľni a sledovala Marka, ako si umýva tvár a sleduje krvácajúci nos. „Je to tvoja odplata za všetky tie modriny a štípance, ktoré som ti v noci urobil?“ opýtal sa ma s ironickým úsmevom. Cítila som, ako moja tvár červená. „Buď ticho, Luca nás môže počuť,“ položila som svoju dlaň na jeho ústa. „Je to ako kedysi,“usmial sa. Podišiel ku mne a dal mi pusu na čelo.
Pokračovanie nabudúce.
Príbeh je vymyslený a nenachádza sa v ňom (možno) žiadna zhoda s realitou.
