Petra má 37 rokov, má dve deti a jej láskou sú knihy. Pochádza z malého českého mesta. Väčšinu času však trávi na cestách, keďže sa živí fotením. V rozhovore nám povedala o tom, ako s fotením začala, ako jej život modelky vyzerá, ale aj ako jej práca ovplyvnila život. Spýtali sme sa jej aj na to, prečo sa rozhodla zaregistrovať na Patreon a ako na to reagovalo jej okolie…
- Ahoj, môžeš sa, prosím, na začiatok predstaviť? Povedať nám niečo o sebe?
Volám sa Petra a mám 37 rokov. Bývam v malom meste vo východných Čechách, ale trávim tu len čas, keď sa starám o rodinu. Zvyšok času cestujem. Som mama dvoch detí v puberte, starám sa o babičku, ktorá má 97 rokov. Mojou životnou láskou sú knihy.
- Na tvojom Instagrame vidieť, že máš skúsenosti s fotením, aj sa tomu pravidelne venuješ. Ako dlho to už je? Ako si začala? Môžeš nám povedať niečo viac o svojej kariére?
Neviem úplne či to nazvať kariérou, ale dobre, poďme sa o tom baviť tak. V skorej mladosti som sa foteniu venovala, ale mala som 15-16 rokov a vždy ma viac lákalo divadlo. Nevedela som to vtedy uchopiť, neexistovali sociálne siete. Mala som vo vrecku mobil, kde bola SMS maximálne na dva riadky a svet internetu ešte len začínal. Nemali sme ho ani doma, takže e-mail som používala iba v škole v počítačovej učebni. Keď som niekam v poriadku dorazila, volala som rodičom na pevnú linku. Bolo to iné a vtedy frčali vysoké dievčatá. To som ja nikdy nebola. Vždy som bola malá a chudá. Tak vyhralo divadlo. A potom deti. K foteniu som sa vrátila asi pred desiatimi rokmi, formou koníčka. Taká náhrada za tie javiskové dosky, pretože pred objektívom je to pre mňa hra. Dostanem nejakú rolu, tú zahrám a potom som zase iba Petra. V minulom roku sa to nejako „zvrtlo“ samo. Mala som na Instagrame sotva 200 sledujúcich a napísal prvý fotograf, potom druhý, tretí… S rastom sledujúcich to začne človeka baviť asi o kúsok viac. Introvertné dievča sa nefotí. Takže ako extroverta ma to, samozrejme, baví. A kto môže povedať, že chodí rád do práce? Mne sa to stalo. A som za to životu dosť pokorne vďačná.
- Čo považuješ za svoje najväčšie úspechy vo svojej kariére?
Myslím, že najväčší úspech mojej kariéry je práve to, že si ma to našlo samo. Že vo svojom veku môžem povedať, že ma živí fotenie. Keby mi to niekto povedal napríklad pred desiatimi rokmi, myslela by som si, že je blázon.
- Cestuješ veľa kvôli svojej práci? Aké sú najkrajšie miesta, ktoré si navštívila?
Cestujem predovšetkým po ČR. Cestovanie von komplikuje situácia okolo COVIDU. Dohováram si termíny, ale nikto nevie, či sa budú môcť uskutočniť. Ja dúfam. Cestovanie ma baví. Na Instagrame svoje cestovné videá nazývam „Môj život v kufri“. Vo vlaku trávim nespočet hodín týždenne. Naučila som sa tam chystať na fotenie – dajú sa tam aj nakulmovať vlasy, nalakovať nechty, nalíčiť sa. Čo by človek neurobil pre hodinu spánku navyše?
- Ovplyvnila tvoja práca tvoj osobný život?
Určite to ovplyvnilo to, že mám menej času na priateľov, na kino, divadlo. Z jednej strany to človeku určite niečo vezme, ale z druhej pridá. Takže razantne to môj život určite neovplyvnilo. Cestovanie mám rada, svoju prácu mám rada. Som takto spokojná a myslím, že keď je človek spokojný so svojím životom, sú potom spokojní aj všetci okolo neho.
- Ovplyvnila pandémia nejakým spôsobom tvoj život? Ak áno, akým spôsobom?
Určite áno, ako som už spomenula. Je zložitejšie cestovanie mimo republiky, a to sa práve veľmi nehodí. Ale vyzerá to, že sa s tým ešte nejaký čas budeme musieť všetci zmieriť. Všetky termíny do zahraničia plánujem na jar. Dúfam, že v tom čase bude svet zase trochu voľnejší.
- Vieme, že máš aj Patreon. Čo ťa k nemu viedlo a kedy to bolo? Ako sa ti tam darí?
Patreon som si založila v decembri. Dôležitú úlohu v tom hral nátlak okolia a potom aj to, že mi Instagram začal vcelku úspešne mazať fotky. Sprosté slová, napádanie ľudí a iné podobné veci sú tolerované, ale bradavka pod priehľadným tričkom tolerovaná nie je. Príde mi to smutné a často mám pocit, že nám za chvíľu v galériách hodia plachty cez obrazy, na ktorých bude nahá žena. Nerozumiem tomu, ale bolo mi ľúto, že nemôžem zverejniť niektorú svoju prácu. Tak som sa nechala „ukecať“. Som začiatočník. Určite nemám po mesiaci hordu patrónov, ale na to, aby som obnovila svoj kufor na fotenie novými kúskami to už vyjde. A to je vlastne príjemné, ale nie je to môj cieľ. Fotím honorovane z 90 %. Nedovolím si potom, samozrejme, dať na Patreon fotku z honorovaného fotenia. Takže toho obsahu, ktorý tam pridávam, nie je veľa. Preto som založila aj tear, kam pridávam selfie. Mrzí ma, že žena, ktorá má Patreon je okamžite škatuľkovaná a priraďovaná k pornu. Možno, že by si ľudia mali prečítať niečo o tom, na čo tá platforma vlastne slúži. Všetci sme sa narodili nahí a na nahote nevidím nič, čo by malo byť zarážajúce. Keď si zastanete do tej galérie a pozeráte sa na obraz s nahou dievčinou, tiež si o nej nepoviete, že bola ľahká deva. Fotografia je umenie. Pokiaľ je na nej žena, potom zachytáva krásu ženského tela. Ak muž, potom mužského. Myslím, že by to tak malo byť vnímané a že o tom Patreon je a ja tak svoj účet budujem.
- Aký druh obsahu na Patreone tvoríš? Máš nejaké hranice, čo sa týka obsahu? Posunula si ich nejakým spôsobom?
Posunula som hranice v tom zmysle, že preto, aby bol obsah zaujímavý, pridám fotku, ktorú spravím sama, pretože z fotenia formou TFP ich nemám veľa. Nefotím open legs a viem, že tým smerom sa ani posúvať nechcem. Som toho názoru, že pekná spodná bielizeň alebo dievča oblečené „do tieňa“ je viac sexy. Prebúdza väčšiu fantáziu a o tej je vlastne umenie.
- Čo sa týka tvojich fanúšikov, dostala si už aj nejaké absurdné požiadavky? Aká bola najzvláštnejšia?
Samozrejme. Polonahá dievčina z Instagramu si to vlastne priamo pýta a každá, ktorá chce začať fotiť s tým musí počítať. Najlepšie je hádzať to do nevyžiadaných správ a jednoducho nereagovať. Chodia rôzne veci. Od fotiek až po ponuky kvalitného sexu za peniaze, spoločného víkendu, predaja použitých nohavičiek. Ale ako hovorím, keď to človek ani nečíta a nereaguje, dá sa s tým žiť. Mňa osobne to neuráža. Uvedomujem si, že som cieľ aj tých, ktorí majú iný zámer, než pozrieť sa na kvalitnú fotku. Za najväčšiu perličku považujem správu – „bež makať a nefoť porno“. To ma pobavilo a pánovi by som priala, aby si fotenie vyskúšal na vlastnej koži, ak má pocit, že je to len sranda.
- Patreon ovplyvnil nejakým spôsobom tvoj osobný život?
Neovplyvnil, pretože všetci moji priatelia boli skôr tí, ktorí ma presviedčali, aby som si ho založila. V mojom veku už má človek ľudí okolo seba vytriedených dávno a má okolo seba len tých, ktorí ho berú takého, aký je. Väčšinu svojich priateľov mám vo svojom živote dvadsať rokov. A v takom priateľstve už človek nerieši, či je niekde na internete môj prsník odhalený alebo zahalený. A to, čo si hovoria tí ostatní, je mi jedno. A určite hovoria. Hlavne, keď som z malého mesta. Ale ku mne sa to ani nenosí, pretože moji najbližší vedia, že ma to nezaujíma. Možno keby som mala 25 a menej, zasiahlo by to do môjho života inak. Ale dnes? Myslím, že som nad vecou a klebety a ohováranie ma zo stoličky nedvíhajú. Každý máme jednoducho nejaký koníček.
- Aké sú tvoje ciele v živote? Čo by si chcela dosiahnuť vo svojej kariére?
Moje ciele v živote sú veľmi jednoduché. Vychovať dobre deti, postarať sa o rodinu. Nič, o čom by nesnívalo ďalších stovky tisíc iných žien. A v kariére? Ešte chvíľu vydržať. Cestovať a robiť to, čo ma baví. A potom napríklad nadviazať tým, že budem odovzdávať skúsenosti, ktoré mám. Kto vie.
source: https://www.patreon.com/petratepla
