Poznáte ten pocit, keď sa rozídete s niekým, kto pre vás znamená všetko? Keď vás milovaný človek opustí a vy si to po celý ten čas kladiete za vinu a snažíte sa na to zabudnúť tým, že si hľadáte iných partnerov? Presne o tom bude dnešný Storytime, milé čitateľky, milí čitatelia, Stále ma miluje!
„Je koniec, chápeš? Koniec!“ kričala som na môjho podvádzajúceho teraz už ex priateľa. Aj keď na mňa kričal a mával na mňa, ja som len schmatla svoju kabelku a čo najrýchlejšie som nasadla do auta. Hneď ako som za sebou zabuchla dvere, šliapla som na plyn. Vedela som, kam mám namierené, nemusela som o tom dlho premýšľať. Auto som zaparkovala v povedomom komplexe plnom apartmánov. Rýchlosťou svetla som vystúpila z auta, vzala kabelku a namierila si to rovno k tým jedným vchodovým dverám s vierou, že je doma. Aj keď plná napätia, nežne som zaklopala na osamotené dvere na rohu budovy. Môj brat otvoril dvere. „Opäť to urobil, že?“ povzdychol si s vedomím, že už vie odpoveď. Prikývla som. Bodavá bolesť, ktorú som na chvíľu zacítila na hrudi, mi vzala možnosť nadýchnuť sa. „Poď ďalej,“ uhol sa, aby som mohla vojsť dnu. „Nechcem sa o tom rozprávať, chcem sa len vyspať. Len na jednu noc, prosím,“ povedala som neistým hlasom. „Samozrejme, netráp sa tým. Môžeš si vziať moju posteľ, ja sa vyspím na gauči.“Pobozkal vrch mojej hlavy a poklepkal ma po pleci. Vošla som do jeho izby, pripravená na spanie. Zaspala som skôr ako som predpokladala, takže som vstala dosť skoro ráno. Rozhodla som sa, že bratovi pripravím raňajky ako také malé poďakovanie za to, že ma prichýlil. Keď som vyšla von z izby, všimla som si, že obývačka je prázdna. Pomyslela som si, že musí byť v kúpeľni a namierila som si to priamo do kuchyne. Bola som prekvapená, keď som pri poličkách uvidela stáť cudziu mužskú postavu. Prekvapene som si povzdychla, čím som jednoznačne upútala jeho pozornosť, skvelé. „Kto si a čo robíš v byte môjho brata?“ Najprv vyzerala jeho tvár prekvapene, avšak potom sa jeho výraz zmenil na pokojný a nevinný. „Zdá sa, že sa tvoj brat nezmienil o tom, že sa dnes vráti jeho spolubývajúci,“ povedal tajomný muž. Spolubývajúci? Odkedy má spolubývajúceho? Potom som si to uvedomila… „Dlho sme sa nevideli, princezná.“ Usmial sa. Ten úsmev by som spoznala kedykoľvek. Bol to Mark, najlepší kamarát môjho brata a moja prvá láska.
Bežala som k nemu a silno ho objala. Zdvihol ma do vzduchu, jeho ruky pevne obopínali moje telo. Objatie trvalo až do chvíle, keď sme obaja započuli známy hlas za nami. Mark ma položil späť na zem, obaja sme sa otočili a zbadali môjho brata ako stojí vo dverách s prekríženými rukami a sarkastickým úsmevom na tvári. „Vyrušujem vás?“ ironicky sa nás opýtal. Ja a Mark sme sa od seba trápne posunuli. Zabudla som spomenúť, že ja a Mark sme pred časom randili, ale náš vzťah sme držali v tajnosti. Dôvod, prečo sme sa rozišli, bol, že chcel, aby o našom vzťahu vedeli všetci, zatiaľ čo ja nie. Necítila som to rovnako ako on. „Idem sa osprchovať,“ povedal Mark a nasmeroval si to priamo do kúpeľne. Môj brat sa predo mňa postavil a povedal: „Vy dvaja ste si museli veľmi chýbať.“ Nechýbal ani jeho typický ironický tón rozprávania. „Už je to nejaký ten čas,“ rýchlo som odpovedala. „Mimochodom, môžeš ísť prosím so mnou, chcem si ísť po veci do starého bytu,“ rýchlo som zmenila tému. „Vieš, že by som rád, ale čoskoro mám stretnutie s klientom,“povedal môj brat Luca počas toho, ako sa díval na hodinky na jeho ľavom zápästí. To bol typický on, vorkoholik. „To je v poriadku, veľa šťastia,“ usmiala som sa. Ani som nestihla zareagovať a už bol preč z bytu. Povzdychla som si. Šla som do izby môjho brata, aby som si upratala svoje veci. Nemala som tušenie, kam pôjdem, ale vedela som, že nechcem narúšať Lucov ani Markov osobný priestor. „Môžem ísť s tebou, ak chceš,“ z myšlienok ma vytrhol Mark a jeho hlboký hlas. Stál vo dverách. Mal mokré vlasy a okolo pása uterák. „Nechcel som počúvať tvoj rozhovor s Lucom, ale vieš, steny v tomto byte sú tenké,“ vysvetľoval. „Mark, len pred chvíľou si sa vrátil domov, nemala by som ťa o to prosiť…“ „Neprosíš ma, ja sám som sa ponúkol,“ prerušil ma. „V tom prípade mi daj hodinku, nech sa pripravím,“ po chvíľke premýšľania som odpovedala. „Vieš, že by som pre teba spravil čokoľvek,“ pošepkal predtým, ako som stihla vojsť do kúpeľne. Zastavila som. Cítila som, ako som sčervenala. Je šialené, že má na mňa jeho prítomnosť stále rovnaký efekt.
„Ak smiem, chcem sa opýtať, čo sa vlastne stalo?“ Mark sa na mňa chvíľku pozeral, ale potom svoju pozornosť upriamil opäť na cestu. „Podvádzal ma,“ odpovedala som s miernym pocitom zahanbenia. „To je idiot,“ potichu odvetil, skôr preňho samého ako pre mňa. „Je mi ľúto, že sa to stalo, nezaslúžiš si to,“ dodal, tentokrát hlasnejšie. Rozhodla som sa zmeniť napätú atmosféru tým, že si z neho začnem uťahovať. „Áno? Ako by si to, prosím ťa, mohol vedieť? Už je to predsa viac ako 5 rokov od kedy sme sa videli naposledy,“ povedala som so zdvihnutým obočím. „To je pravda, ale viem, že si to nezaslúžiš, vždy si bola ako anjel,“ moja tvár začala byť horúcejšia a červenšia, tak som sa otočila k oknu, aby si nevšimol, že vyzerám ako paradajka. Nasledujúce dve hodiny sme sa rozprávali o tom, čo všetko sa za posledných päť rokov nášho života zmenilo. Mark úspešne ukončil vysokú školu, ale nepovedal mi, aký titul získal, divné. „Môžeš zaparkovať sem, budem späť do desiatich minút,“ ukázala som na príjazdovú cestu. „Nechceš, aby som šiel s tebou?“ opýtal sa ma nežným hlasom. Držal ma za ruku. Moje srdce bilo ako o život. „Myslím si, že bude lepšie, ak počkáš tu,“povedala som neisto. Jeho výraz sa však nezmenil. Pridala som do kroku, odomkla vchodové dvere a namierila si to priamo do spálne. Bez strácania času som vzala tašku a nahádzala do nej všetky svoje veci. „Vedel som, že sa vrátiš,“pohodovým hlasom povedal môj bývalý. Ten debil mal úsmev na tvári, ako keby sa nič nestalo. „Len som si prišla po svoje veci,“ chcela som okolo neho rýchlo prejsť ale postavil sa predo mňa. „Uhni!“ povedala som ráznym tónom, ale on nereagoval. „Počul si, uhni!“ Mark s kamenným výrazom celou silou strčil do môjho ex.
Pokračovanie nabudúce.
Tento príbeh je vymyslený a nenachádza sa v ňom (možno) žiadna zhoda s realitou.
